Interakcie medzi zástupcami rastlinnej a živočíšnej ríše sú nevyhnutné pre vývoj a udržanie života na našej planéte. Zvieratá hrajú dôležitú úlohu ako opeľovače a rozširovače semien. Rastliny sú nevyhnutné pre výživu zvierat a tvoria veľké komplexy ekosystémov, ktoré poskytujú priestor pre život širokej škály živočíšnych druhov.

Prispôsobovanie sa podmienkam prostredia je nepretržitý proces evolúcie, ktorý prebieha od počiatku existencie prvých organizmov na Zemi. Výsledok tohto procesu je veľká rôznorodosť foriem a podmienok života.

Fenomén mäsožravosti v rastlinnej ríši, ako výsledok evolúcie, bol odjakživa objektom rôznych pozorovaní a výskumov. Mäsožravé rastliny prevyšujú ostaté rastliny svojou schopnosťou dokonalej adaptácie na podmienky, v ktorých žijú. Ich vlastnosti menia klasické vnímanie potravných reťazcov a tým predstavujú určitú anomáliu v rastlinnej ríši. Predstavujú skutočných dravcov v ríši rastlín.

Prvé vedecké pozorovania mäsožravosti u rastlín sú spájané s menom Charles Darwin. Svoje výsledky uverejnil v knihe Hmyzožravé rastliny (Insectivorous Plants, 1875). Darwinov výrok: „Starám sa viac o rosičku ako o pôvod všetkých druhov na Zemi“ nám prezrádza jeho záujem a údiv nad týmito rastlinami. Darwin bol prvý, kto dokázal, že existujú rastliny, ktoré chytajú hmyz a vďaka z neho získaným proteínom podporujú svoj rast.

Aj keď najväčší podiel koristi tvorí hmyz, pomenovanie z čias Darwina „hmyzožravé rastliny - Insectivorous Plants“ nie je korektné a je zriedkavejšie používané ako pomenovanie „mäsožravé rastliny – Carnivorous Plants“. Niektoré druhy sú totiž schopné uloviť aj drobné kôrovce, žubrienky, žaby, rybie plôdiky, myši alebo jašterice.