Mechanizmy chytania koristi u mäsožravých rastlín

U všetkých mäsožravých rastlín sa chytacie mechanizmy vyvinuli z listov. U niektorých sú prispôsobené na chytanie koristi iba špecializované časti listu (Nepenthes, Cephalotus, Utricularia, Genlisea) u iných boli na chytanie premenené celé povrchy listu (Drosera, Pinguicula, Drosophyllum, Sarracenia, Heliamphora, Darlingtonia).

U väčšiny rodov hovoríme o tzv. zonácii pascí. Každá zóna zohráva špecifickú úlohu pri lákaní, chytaní, zadržaní a trávení.
Mäsožravosť týchto rastlín je niekedy sezónne podmienená a rastliny na časť roka schopnosť chytať korisť strácajú. Chytacie orgány sa premenia na nemäsožravé listy alebo rôzne hibernačné štádia za účelom prekonania suchej (trpasličie druhy Drosera, teplomilné druhy Pinguicula), alebo studenej (Drosera, Pinguicula, Sarracenia, Utricularia) periódy. 

Môžeme rozoznať päť základných typov pascí. Chytanie môže prebiehať aktívne alebo pasívne, hovoríme preto o aktívnom alebo pasívnom type pascí.

Krčahové pasce

Zástupcovia tohto chytacieho mechanizmu sú rastliny, ktoré pretvorili v priebehu evolúcie svoje listy alebo ich časti na krčahovité tráviace nádobky.
U krčahovitých pascí je diferenciácia na funkčné zóny veľmi dobre vyvinutá. Chytanie prebieha pasívne. Korisť je lákaná nektárom, UV vzormi pascí a farbou. Korisť sa dostane na okraj pasce-otvoru a pri pokuse dostať sa bližšie k nektáru na spodnej strane viečka padá do útrob krčahu. Cesta späť neexistuje, pretože steny pasce (krčahu) sú dokonale hladké alebo sú vybavené množstvom štetiniek nasmerovaných smerom ku dnu pasce (šmykľavá zóna).
Korisť padá do absorbčnej zóny, kde je strávená buď enzýmami produkovanými organizmami žijúcimi vo vnútri pasce u rodov Sarracenia, Darlingtonia, Heliamphora, alebo aj vlastnými  enzýmami u rodov Nepenthes, Cephalotus. Príjem živín je zabezpečovaný cez špeciálne žľazy na dne pasce. Veľkosť pascí u krčiažníkov (Nepenthes) môže byť až 50 cm. Trubice sarracenií dosahujú až 120 cm.

Korisť:    muchy, osy, mravce, ojedinele drobné žaby, jašterice, hlodavce

Lepové pasce

Listy druhov s týmto chytacím mechanizmom majú množstvo žliaz, ktoré vylučujú lepivý sekrét. Jeho funkcia je chytanie a zadržanie koristi. Tento chytací sekrét obsahuje aj enzýmy určené na trávenie koristi. Korisť je lákaná pomocou vône, farby alebo lesku slizového sekrétu.
Lepové pasce môžu byť aktívne alebo pasívne. U pasívnych neprebieha po chytení žiaden dodatočný pohyb rastlinných častí, ktoré nesú žľazy (trichómov alebo výčnelkov), alebo celého listu. Takýto mechanizmus sa nachádza u rodov Drosophyllum a Byblis.

Naopak, u druhov s aktívnymi lepovými pascami môžeme pozorovať pohyb, ktorý prebieha často krát iba v priebehu pár sekúnd (rosička - Drosera). Princípom je chytenú korisť s pokiaľ možno najväčším množstvom sekrétových kvapôčok zafixovať a tým aj zväčšiť povrch, ktorý príde do kontaktu s tráviacimi žľazami. Tento mechanizmus nájdeme u rosičiek (Drosera) a tučníc (Pinguicula). U rosičiek hovoríme jednak o pohyblivých trichómoch tzv. tentakulemach, ale aj o pohybe celej listovej čepele. U tučníc je pohyb obmedzený iba na zrolovanie okrajov listov. U niektorých druhov, ktoré tvoria husté porasty a ich listy rastú často tesne pri sebe hovoríme o tzv. kolektívnom love. Často aj väčšia korisť, ktorá by za normálnych okolností bola schopná sa oslobodiť, stráca pri takomto hustom poraste chytacích orgánov sily a je definitívne chytená.

Korisť:    muchy, lienky, motýle, vážky, mravce

Zaklápacie pasce

Do tejto skupiny patria dva rody aldrovanda (Aldrovanda) a mucholapka (Dionaea). Chytanie prebieha aktívne.

Pasca mucholapky je zložená z dvoch široko otvorených častí, na ktorých sa nachádzajú citlivé štetinky. Veľkosť jednej pasce môže byť až 4 cm. Zaklapnutie nastáva po mechanickom podráždení minimálne dvoch štetiniek. Výčnelky na okrajoch pasce sa prekrížia tak, že korisť ostane úplné uzavretá. V ďalšej fáze sa obidve strany pasce pritlačia silno k sebe. Tráviace žľazy ležiace na vnútorných stranách pasce začnú produkovať enzýmy, ktoré pomaly rozložia korisť. Medzi zatváracími štetinkami sa nachádzajú nektárové žľazy, určené na lákanie koristi. Zavretie pasce prebieha veľmi rýchlo, tak aby korisť nestihla uniknúť. Po pár dňoch sa čepele opäť otvoria a na pasci ostáva už iba vyschnuté telo koristi, ktoré odveje vietor alebo zmyje dážď a pasca je opäť pripravená na lov. 

Aldrovanda je vodná, bezkorenná rastlina. Jej pasce sú veľké iba niekoľko milimetrov. Zloženie pasce a spôsob chytania je veľmi podobný ako u mucholapky.  



Korisť:    mucholapka- muchy, osy, motýle, drobné žabky
              aldrovanda – drobné vodné organizmy

Savý typ pasce

Do tejto skupiny patria druhy rodu bublinatka (Utricularia). Bublinatky sú druhovo najbohatším rodom mäsožravých rastlín. Jednotlivé druhy rastú terestricky (v pôde), aquaticky (vo vode) alebo epifyticky (na kmeňoch a v korunách stromov).
Chytanie prebieha aktívne. Rastliny majú podzemné alebo vodné mechúrikovité pasce uspôsobené na chytanie koristi. V pasci je vytvorený podtlak. Keď sa korisť dotkne citlivých štetiniek, ktoré sa nachádzajú pri vchode pasce, otvorí sa záklopka, steny mechúrika odstúpia od seba a pritom vzniknutý podtlak nasaje korisť. Tento pohyb je jedným z najrýchlejších pohybov v rastlinnej ríši. Záklopka sa otvorí v priebehu 1/160 sekundy a vzápätí sa v priebehu ďalších 4/160 sekundy uzavrie. Korisť pozostáva z drobných pôdnych alebo vodných organizmov a keďže zástupcovia tohto rodu nemajú vyvinuté pravé korene, je pre nich dostatočný prísun koristi nevyhnutný.



Korisť:    drobné pôdne a vodné živočíchy