Lokalita „Niekde pri ceste 2“, Pulong Tau National Park, Kinabalu National Park

Keďže v predchádzajúcich častiach opakovane spomínané problémy s preletom na trase Miri – Lawas nám v roku 2010 zabránili vystúpiť až na najvyšší vrch Národného parku Pulong Tau Gunung Murud, prišlo nám celkom vhod, že túto časť zahrnul Chien do programu aj v roku 2013. A tak sme opäť dôkladne odvážení nastúpili do lietadla s názvom „Rural Air Service“ a s malou dušou sme sa modlili, aby sme už boli konečne zase na zemi.

Nakoniec sme šťastne pristáli na letisku v meste Lawas, ktoré bolo prinajmenšom nám, ktorí sme tu pri predchádzajúcej návšteve strávili krásnych 6 hodín, čakajúc na prílet lietadla s druhou polkou účastníkov zájazdu, ktoré nakoniec aj tak nepriletelo, celkom známe. Dokonca aj ujo pri okienku bol stále ten istý...

V meste sme ešte urýchlene urobili nákup na ďalších niekoľko dní, ktoré sme plánovali stráviť v „divočine“ a dali sme si ešte posledné varené jedlo pred cestou...

Tak a môžeme vyraziť na cestu... Do východiskového bodu nášho výstupu na Gunung Murud sme sa viezli po nespevnených lesných cestách, ktoré používajú ťažobné spoločnosti na zvážanie dreva, na terénnych autách pod taktovkou Agonga a jeho dvoch kolegov, s ktorými sme túto trasu absolvovali aj v roku 2010.

V uvedenej oblasti je možné pozorovať celé stáda vodných byvolov, ktoré boli pôvodne domácimi zvieratami. Veľmi často sa tu však stáva, že sa zvieratá počas pastvy jednoducho stratia a tak sa popri ceste pasie množstvo polodivokých zvierat.  

Prvú zastávku sme nazvali „Lokalita niekde pri ceste 2“. Nachádza sa v blízkosti dediny, obývanej na 100% zamestnancami drevárskych spoločností, asi na pol ceste ku Camp 5, kde sme mali stráviť nasledujúcu noc. Rástlo tu niekoľko druhov krčiažnikov.

Nepenthes reinwardtiana je jeden z mála krčiažnikov, ktoré rastú aj v nížinnom lese (Dipterocarp) a je preto na celom Borneu bohato rozšírený. V Sarawaku ho môžete nájsť na lokalitách od morského pobrežia, až do nadmorskej výšky 1600 m. n. m. V nízkej nadmorskej výške rastliny obyčajne rastú ako epifyty, ďalej môžu rásť popri cestách a na strmých skalnatých útesoch, niekedy veľmi blízko pri oceáne. Pasce bývajú hlavne zelené, ale môžu mať aj červený odtieň a majú tvar nedokonalého trojuholníka. Rastliny z vyšších nadmorských výšok je možné nájsť na tienistejších lokalitách, kde zvyčajne rastú na zemi. Jednou z charakteristických čŕt tohto druhu je prítomnosť dvoch „očí“ na vnútornom povrchu pasce. Tieto body sú vytvorené na miestach, kde chýba voskový povlak, ktorý sa inak nachádza na celej vnútornej strane vrchnej časti pasce. Nie je známe na čo uvedené body slúžia, možno nejakým spôsobom pomáhajú pri lákaní hmyzu. Nie sú však spoľahlivým rozpoznávacím znakom tohto druhu, niektorým rastlinám totiž chýbajú a na druhej strane niektoré veľmi príbuzné druhy ako napr. Nepenthes tentaculata ich môžu mať tiež. Nepenthes reinwardtiana je rozšírený na Borneu a Sumatre. 

Nepenthes fusca, ktorý je endemitom Bornea, je hojne rozšírený v horských oblastiach. Rastie skoro výhradne ako epifyt a často vytvára spletité prevísajúce útvary. Nakoľko žije vysoko v korunách stromov, turisti ho často nevidia, snáď s výnimkou suchých pascí, ktoré padajú na zem. V Sarawaku je bežný v lesoch na vrcholoch horských hrebeňov v nadmorskej výške 1 000 – 1 500 m. n. m., ale je ho možné nájsť aj v nižšie položených horských lokalitách okolo 600 m. n. m. Rastliny je niekedy možné nájsť aj na strmých svahoch popri ťažobných cestách v horskom lese. Spodné pasce majú valcovitý tvar, dve tmavo červené až čierne obrúbené krídelká, tiahnuce sa od spodku až po vrch pasce. Vrchné pasce majú úzky lievikovitý tvar a sú žlto až oranžovo sfarbené s riedkymi červenými bodkami.  Charakteristickým znakom tohto druhu je úzke trojuholníkovité viečko, na základe ktorého je možné rozlíšiť Nepenthes fusca od jeho blízkych príbuzných v Sarawaku - Nepenthes stenophylla, Nepenthes faizaliana a Nepentehes vogelii.

Na lokalite sa nám podarilo urobiť jedinečný objav, kedy sme našli rastlinu, ktorej vyrastali dve pasce z jednej úponky. Ani samotný Chien sa podľa vlastných slov nikdy s ničím podobným nestretol. 

Nepenthes chaniana je vzácnym horským druhom, ktorý sa v Sarawaku nachádza iba na niekoľkých izolovaných lokalitách. Rastie takmer výlučne epifyticky a žije pravdepodobne iba vo vysokých vlhkých lesoch v nadmorskej výške 1400 – 1700 m. n. m. Pasce, ktoré niekedy môžu dorásť až do výšky 30 cm majú trošku sploštený tvar a najčastejšie majú jasno zeleno-žltú farbu. Príležitostne niektoré rastliny môžu vytvoriť pasce s bodkami, príp. červeným pásikavým peristómom, ale tie sú veľmi vzácne. Rozlišovacou črtou N. chaniana je aj dlhý hákovitý výbežok, ktorý je možné nájsť na vnútornej strane viečka v blízkosti jeho bázy. Rovnaký výbežok je možné pozorovať aj u N. hurrelliana, inak však majú pasce týchto dvoch druhov veľmi rozdielny tvar. Nepenthes chaniana rastie iba na Borneu.

Nepenthes vogelii je iba nedávno popísaným druhom, jeho výskyt je potvrdený iba na niekoľkých lokalitách v severnom Sarawaku a je možné, že sa jedná o ďalší endemit tohto štátu. Rastie prevažne ako epifyt v submontánnych lesoch v nadmorskej výške 1 000 – 1 400 m. n. m. v korunách vysokých stromov a pozorovať je ho vo veľkej väčšine prípadov možné iba za pomoci ďalekohľadu. Ako už bolo vyššie povedané veľmi sa podobá na Nepenthes fusca, na rozdiel od neho má ale široké trojuholníkové viečko a nemá pod ním žľazovité výrastky. Jeho pasce sú menšie, majú krajší tvar a farby (svetlo krémová s čiernymi bodkami) a nemajú krídelká. Vrchné pasce majú tvar „vínového pohára“ – spodná časť je úzka valcovitá a vrchná časť je guľovitá. Existenciu tohto druhu prvý krát zaznamenal S. Kurata, renomovaný japonský botanik, ktorého pionierske prieskumné výpravy na Borneu a Filipínach počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia znamenali veľmi veľa pre podporu dnešného celosvetového záujmu o Nepenthesy.

Po celkom dlhej „pol hodinke“, trvajúcej asi tri krát toľko, sme nasadli do áut a pokračovali ďalej smerom ku Camp 5. Keďže niekoľko dní predtým intenzívne pršalo, zamestnávalo nás cestou hore hlavne vyťahovanie áut z blata... Teda až do chvíle, kedy sme zistili, že to môže byť aj oveľa horšie... Zrazu sme pred sebou zbadali bager, ktorý opravoval padnutý most. V praxi to znamená, že lyžicou sa vedľa seba naukladajú kmene stromov, potom sa na prvú vrstvu priečne uloží druhá a potom sa to celé zavezie zeminou tak, aby si nikto nič nevšimol J. Keď sme takúto opravu videli v roku 2010 po prvý krát, tiež nám nebolo všetko jedno, teraz sme sa už len bavili na mierne zmätených pohľadoch našich spolucestujúcich, a keďže táto oprava trvala asi dve a pol hodiny, mohli sme si ju pozrieť naozaj detailne.

No tu sme ešte stále boli v tom, že toto je jediná veľká prekážka a ďalej sa odvezieme autami až k terénnej stanici Lepo Bunga, ktorá je východiskovým bodom na ceste ku Camp 5. No ale asi tri km odtiaľ bol most opäť padnutý a podľa informácií robotníkov určite nestihnú dať v ten deň do poriadku oba... No a tak sme teda dobrovoľne nasilu museli absolvovať zbytok cesty pešo. 

Keďže sme sa určite v ten deň nemali šancu dostať až ku Camp 5, boli sme nútení za útočisko na túto noc zvoliť práve stanicu Lepo Bunga. Toto bol prvý dôvod prečo sme sa oproti pôvodným plánom dosť oneskorili... Druhým dôvodom bolo to, že keď sme sa nakoniec v šťastí úplne vyčerpaní dostali k novému dnešnému cieľu, zistili sme, že nosiči, ktorí šli hore z opačnej strany kopca aj s batohmi tých pohodlnejších z nás a samozrejme aj so zásobami na celý náš pobyt, nejako nedorazili. A Chien do toho chytil chutnú virózu s vysokými teplotami... a do toho celý čas dážď... proste ideálny čas a miesto na dovolenku... Borneo Nepenthes Tour sme okamžite premenovali na Borneo Survival Camp, každý vyložil z batohu všetko čo mal na jedenie a spravodlivo sme sa podelili s večerou, ktorá obsahovala hryz energetickej tyčinky a kúsok ryžoveho chleba s lyžičkou tuniaka z konzervy... Vedeli sme, že ak sa nosiči neobjavia, ráno budeme musieť absolvovať celú cestu čo sme dnes prešli naspäť, lebo bez zásob sme hore nemohli ostať... Že by na ten Murud zle vplývala naša prítomnosť?

Andreja samozrejme ani táto naša situácia neodradila od každovečerného „Night walk“.

Ptychozoon rhacophorus 

A ďalšia malá milá žabka... Ansonia sp.

Nosiči sa našťastie objavili okolo druhej v noci, takže nám celkom odľahlo... Plány sa však zmenili a keďže sme mali výrazný časový sklz, pomalých členov skupiny a šéfa zájazdu s riadnou chrípkou, opäť hrozilo, že sa na vrchol Gunung Murud nedostaneme. Chien pre nás našťastie vymyslel náhradný plán, vyfasovali sme spolu s Marcom a Kevinom zo Singapuru dvoch nosičov s cieľom dostať sa ak nie na vrchol, tak aspoň na Rocky Garden – lokalitu tesne pod vrcholom, ktorá je hlavným „headlinom“ celého treku a na ktorej sa dá nájsť množstvo Nepenthesov.

No štreka to bola poriadna, keďže sme sa potrebovali dostať nielen na vrchol ale aj vrátiť sa späť do Camp 5, ktorý mal byť na poslednú noc naším útočiskom. Na ceste sme sa bleskovo zastavili aj na lokalitách, ktoré sa nachádzajú na ceste do Camp 5, a ktoré sme videli aj v roku 2010.

 Nepenthes tentaculata je pravdepodobne najbežnejším a najrozšírenejším vysokohorským krčiažnikom v Sarawaku. Rastie v lesoch na vrcholoch hôr a na horských hrebeňoch v nadmorskej výške nad 1000 m. n. m., ale je ho možné nájsť aj v nadmorskej výške okolo 700 m. n. m. na izolovaných vrcholoch ako napr. Gunung Santubong blízko Kuchingu. Rastliny vyrastajú z trsov rašelinníka, často sa rozmnožujú vegetatívne pomocou plazivých podzemných odnoží. Pasce sú malé a krehké, obyčajne nie väčšie ako 15 cm, svetlo zelenej až tmavo purpurovej farby. Výraznou črtou spodných pascí sú štetiny na vrchnej strane viečka, i keď rovnaké štetiny má aj jeho blízky príbuzný Nepenthes muluensis. Rozšírený je na Borneu a Sulawesi.

Nepenthes muluensis bol prvý krát popísaný v roku 1966. Spočiatku prevládal názor, že sa jedná o endemit vrchu Gunung Mulu, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Ďalšie výskumy v severnom Sarawaku však potvrdili, že tento druh sa vyskytuje aj v ďalších pohoriach vrátane Gunung Murud a Bukit Batu Lawi. Je vysokohorským druhom, najlepšie mu vyhovujú lokality v nadmorskej výške nad 1700 m. n. m. vo vrcholových lesoch. Vrchné pasce sú krátke a cylindrické s bielym viečkom, podľa ktorého sú veľmi ľahko odlíšiteľné od iných druhov. Spodné pasce si je však veľmi ľahké spliesť so spodnými pascami Nepenthes tentaculata, keďže pasce oboch týchto druhov majú podobnú veľkosť a štetiny na vrchnej strane viečka.

 Nepenthes hurrelliana bol prvý krát popísaný v roku 2003. Nájsť ho je možné v severnom Sarawaku, v Bruneji a v priľahlých oblastiach severozápadného Sabahu. Rastie hlavne epifyticky v nadmorskej výške nad 1 300 m. n. m. Väčšie spodné pasce, ktoré môžu niekedy dorásť aj do dĺžky 30 cm, sú bohato sfarbené s tmavo purpurovými fľakmi a majú veľkolepé pásikavé obústie, ktoré je predĺžené do akéhosi vertikálneho výbežku na zadnej strane pasce. Vrchné pasce majú podobnú štruktúru ako spodné, sú však menšie, majú viac lievikovitý tvar a majú užšie obústie. Nepenthes hurrelliana je tiež jedným z najchlpatejších zástupcov tohto rodu, keďže takmer celý povrch tejto rastliny pokrývajú krátke hnedasté chĺpky.

Aj keď tento druh bol popísaný iba nedávno, botanici o ňom vedeli už skôr. Najskôr sa nevedelo jasne určiť, či táto rastlina nie je prirodzeným hybridom Nepenthes fusca a Nepenthes veitchii, oba z nich sú totiž taktiež epifytmi a rastú v oblastiach, kde rastie aj Nepenthes hurrelliana. Nakoniec vedci zistili, že táto rastlina sa vyskytuje vo viacerých samostatných populáciách, ktoré sú nezávislé na vyššie uvedených druhoch.

Nepenthes hurrelliana je vzhľadovo veľmi podobný s Nepenthes  vietchii, rozlíšiť tieto dva druhy je možné podľa predĺženého chlpatého prívesku na spodnej strane viečka Nepenthes hurrelliana, jeho pasce sú tiež užšie a majú odlišný tvar.

Vrchné pasce Nepenthes hurrelliana a Nepenthes fusca sú vzhľadovo tiež veľmi podobné, ostatné časti týchto rastlín sú však dosť rozdielne, čo umožňuje tieto dva druhy pomerne ľahko rozlíšiť. 

Rhododendron sp.

Chodník bol veľmi pekný, viedol vrcholovou časťou horského dažďového lesa. Len škoda, že sme ho absolvovali skoro celý polobehom.

Tak a hlavnú úlohu tohto dňa sme v zdraví prežili, aj keď sme tesne pred cieľom „prišli“ o Marca zo Singapuru, ktorý to bohužiaľ vzdal niekoľko stoviek metrov pred Rocky Garden... A tu bola naša odmena... Rocky Garden...

Táto lokalita vo vrcholovej časti Gunung Murud, je priam posiata krčiažnikmi. Je to nádherné miesto, kde by sa dali stráviť hodiny. My sme mali ani nie celú hodinu, lebo pred nami bola ešte stále niekoľkohodinová cesta späť do Camp 5 a na viac sme sa dosť obávali pravidelného poobedného dažďa, ktorý by cestu späť značne predĺžil.

 Nepenthes lowii – tento nádherný druh asi ľuďom, ktorí častejšie navštevujú vyššie pohoria malajskej časti Bornea netreba bližšie predstavovať. Keďže má jedny z najneobyčajnejších pascí, je ľahko identifikovateľný. V Sarawaku je možné ho nájsť vo vrcholových oblastiach najvyšších pohorí vrátane Gunung Mulu, Gunung Murud a Bukit Batu Lawi. Veľké vzdušné pasce, ktoré majú tvar “záchodovej misy“, môžu mať dĺžku až 15 cm a majú veľmi hrubé steny, ktoré sú takmer drevnaté. Na spodnej strane viečka sa nachádza množstvo štetín, medzi ktorými sa vylučuje biely sekrét. Existuje teória, že slúži ako atraktant pre malé cicavce a vtáky. Pokým tieto konzumujú sladkú živicu, poslúžia rastline tým, že sem-tam pri vylučovaní exkrementov trafia niektoré aj do pasce a tie potom pravdepodobne pôsobia ako hodnotný výživový doplnok. Spodné pasce tohto druhu majú menej extravagantný tvar a hmyz lovia podobne ako iné druhy tohto rodu. Nepenthes lowii  bol pomenovaný po sirovi Hughovi Lowovi, ktorý v 19. storočí preskúmal množstvo lokalít na severozápade Bornea (hlavne Mount Kinabalu). Vyskytuje sa iba na Borneu. 

Nepenthes murudensis je známy iba z lokalít na Gunung Murud, najvyššom vrchu Sarawaku, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Tento druh rastie jednak v lesoch a jednak v kríkovitej vegetácii v nadmorskej výške okolo 2200 – 2400 m. n. m. Veľké, cylindrické vrchné pasce môžu dosiahnuť dĺžku až 27 cm a ich farba varíruje od zelenej až po purpurovú. Spodné pasce sú oveľa menšie, ich spodná časť má hruškovitý a vrchná cylindrický tvar. Niektorí vedci zdôrazňujú, že tento druh je vlastne na polceste medzi Nepenthes reinwardtiana a Nepenthes tentaculata a možno vznikol ako ich hybrid.

Nepenthes tentaculata

Rocky Garden získala svoje meno podľa veľkých balvanov, ktorých je tu požehnane. Ani jedna dobrá fotka sa nezaobíde bez nejakého toho šutra. Na fotke naši sprievodcovia, ktorí trávili čas balením cigariet a zabávaním sa na troch bláznoch, skákajúcich z kameňa na kameň a fotiacich a točiacich všetko, čo vidia. 

Tesne pred odchodom z Rocky Garden – ja, Kevin a sprievodcovia.

Spiatočná cesta sa niesla v podobnom duchu ako cesta sem, ak nie aj v trochu rýchlejšom, keďže to vyzeralo, že nás ešte dobehne aj búrka... Takže opäť behom...

Nepenthes murudensis na spiatočnej ceste

Spodná pasca

Vrchná pasca

Tak sme to predsa v zdraví prežili. Totálne unavení a s jazykom po kolená sme nakoniec dorazili do Camp 5. Ostatní členovia výpravy, ktorí ten deň prešli asi tak štvrtinu z toho čo my, nás už oddýchnutí čakali. Camp 5 je drevená dedina, ktorá je okrem 2 týždňov v roku prázdna. Bola vybudovaná obyvateľmi miestnych dedín, ktorí sú kresťanmi, nakoľko v blízkosti sa nachádza veľmi známe kresťanské pútnické miesto. Na dva týždne v roku sa počas niečoho ako „odpustových slávností“ všetky domy zaplnia ľudmi zo všetkých horských dedín v širokom okolí, pričom každá rodina vlastní svoj vlastný príbytok. Miesto pôsobilo veľmi zváštnou admosférou opustenej dediny niekde v strede ničoho na vrchole vysokych hôr. 

Po absolvovaní dlhej a strááášne chladnej noci, sme sa vybrali naspäť na Lepo Bunga a potom ďalej nižšie po ceste až po miesto, kam sa nakoniec podarilo dostať naším autám. Po ceste bol čas ešte na ďalšiu prehliadku miestnej fauny a flóry - Platerodrilus cf. paradoxus.

... a zástupca Geoplanidae

Nepenthes muluensis

Nepenthes tentaculata

Liparis sp.

Kríženec Nepenthes lowii

Nepenthes lowii – spodná pasca

Aj takýto chrobáčik - Calliphara sp.

Ako by ich jedna mater mala... Rozlúčka... Uprostred od chrbta Chien Lee, ostatní – naši nosiči z radov miestneho obyvateľstva J.

Po tom, ako sme sa postupne dopracovali až k autám, nás tieto doviezli späť do Merarap Hot Springs. Je to nádherné miesto, ktoré sa nachádza v Ba´kelalanskej vysočine (Ba´kelalan Highlands), v okrese Lawas, asi 2 hodiny od tohto mesta v blízkosti Národného parku Pulong Tau. Je to výborné miesto na načerpanie síl a rekreáciu. Ubytovať sa tu môže naraz asi 20 – 30 ľudí. Toto miesto vyhľadávajú aj poprední politici, či zástupcovia ťažobných spoločností. Tu sme v termálnej vode dokonale zregenerovali unavené kosti...

No a po návrate do Lawas pri obede posledná fotka kompletnej zostavy „Účastníkov zájezdu“ aj so šoférmi áut, ktoré nás prevážali.

A pravdepodobne dozvuky osláv Čínskeho nového roka...

Z Lawasu sme sa presunuli na územie pohoria Mount Kinabalu. A opäť rovnako ako v roku 2010 sme sa zastavili na zeleninovom trhu v Kundasangu. Tam sa dá kúpiť ovocie a zelenina od výmyslu sveta...

Hneď druhý deň ráno sme sa vybrali na prechádzku po Summit Trail (rovnaká trasa ako prvý deň na Mount Kinabalu v roku 2010). Oblaky neveštili nič dobrého... Mount Kinabalu  je niekde za nimi...

No a keďže o chvíľu začalo liať ako z krhly a lialo celý deň tak, že by človek ani psa von nevyhnal, nevznikla na Summit Trail ani jedna jediná fotka... Ak by niekto chcel vidieť, ako to tam vyzerá a čo tam rastie, treba si pozrieť časť Kinabalu z roku 2010.

Ale predsa to nebol až tak stratený deň. Keďže Chien niekde dostal info, že v Národnom parku kvitne Rafflesia, skočili sme poobede do áut a odmenou za celodenné premoknutie nám bol nie jeden, ale hneď dva kvety vedľa seba – Rafflesia keithii. Nie je to síce najväčša zástupkyňa tohto druhu, ale vidieť dva kvety vedľa seba je dosť rarita. Po zostupe z hôr a vystúpeni z auta v relatívne nižšej nadmorskej výške sa nam samozrejme zahmlili vsetky objektívy a tak po dlhom prehováraní našej techniky a jej sušení vznikla iba táto jedna fotka. No naštastie sa podarila J.

Posledný deň v národnom parku Kinabalu sme strávili na výskumnej stanici v Mesilau Valley. Ale keďže večer predtým už aj Andreja skolil vírus, ktorý chytil asi od Chiena, tak aj keď počasie bolo krásne slnečné, znova neexistuje ani jedna fotka, keďže hlavný fotograf sa potil v posteli... Opäť je treba kuknúť časť Kinabalu z roku 2010.