Cameron Highlands

Naším druhým cieľom v rámci návštevy polostrovnej Malajzie boli Cameron Highlands, ktoré sa rozprestierajú asi 200 km od Kuala Lumpur v nadmorskej výške 1200 – 1500 m. n. m.. Pomenované sú po Sirovi Williamovi Cameronovi, britskom zememeračovi, ktorého koloniálna vláda v roku 1885 poverila zmapovaním hranice medzi Pahangom a Perakom. Cameron Highlands sú jedným z najdôležitejších poľnohospodárskych centier Malajzie. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú čaj, zelenina a okrasné kvetiny. Veľká časť územia je zalesnená (odhadom až 71 %), nachádza sa tu mnoho turistických chodníkov, ktoré návštevníkov dovedú k vyhliadkovým bodom, vodopádom, alebo dedinám, v ktorých žije pôvodné obyvateľstvo.  Oblasť je ale nemenej známa aj vďaka svojim pokojným jazerám, golfovým rezortom a pod.

My sme sa ubytovali v mestečku Brinchang, ktoré je jedným z najväčších miest v oblasti. Náš hotel bol podľa informácií na internete „to najlepšie pre Váš pobyt v Cameron Highlands“. No ako to väčšinou býva, realita sa od toho vysnívaného trochu líšila... No ale zase treba podotknúť, že po predchádzajúcich nociach strávených v mokrom stane, sme za čistú posteľ a teplú vodu boli dokonale vďační... A aj stan zavesený v strede hotelovej izby celkom v pohode preschol...

Jednotlivé sídla v Cameron sú strááášne rozťahané popri ceste, človek poriadne ani nevie, kde jedno skončilo a druhé začalo. Na niektorých miestach idete po peknej širokej ceste, na iných úsekoch máte pocit, že ste aj s dopravným prostriedkom zablúdili do nejakého obchodu, alebo stánku, ktorých je popri ceste naozaj nespočetné množstvo.

Hneď oproti nášmu hotelu sa nachádzala Cactus Garden...

...kde mali v ponuke aj „zopár“ kaktusov...

 ...a kde sme sa stretli aj s našimi prvými zástupcami rodu Nepenthes v Cameron Highlands...

A opäť sme mali šťastie, nakoľko v Brinchangu sa v deň nášho príchodu konal trh...

Trh v Malajzii znamená kopec ľudí, zvierat a ovocia a zeleniny, z ktorých minimálne polovicu druhov ste ešte v živote nevideli a to všetko natlačené na seba, jak sa patrí... Je to vždy úplne super, teda až na tú potravinársku fóliu... Malajci sú schopní do nej zabaliť aj každý mesiačik pomaranča zvlášť...

No a ako sme sa tak predierali pomedzi ľudí, nasávali atmosféru a nakupovali zásoby na večeru, zrazu sme zazreli dvoch vlasatých „hippíkov“ európskeho, výrazne použitého výzoru a špinavého oblečenia, pričom jeden držal v ruke polku pečeného kuraťa a len tak si z neho po ceste odhrýzal ako z jablka. Prebleslo nám len hlavou, že toto sú čo za ksichti, keď tu zrazu jeden na nás s úsmevom od ucha k uchu prehovoril: „Já vždycky vím, když jsou tady naši, že jsou to krajané“. Samozrejme, že sme ich s výrazom „ako vyorané myši“ opravili, že musia trochu viac na východ, ale že typ to bol vcelku dobrý. Nakoniec sa z nich vykľuli dobrodruhovia, čo už niekoľko rokov žijú v Cameron a momentálne sa živia ako drevorubači... Aj keď vyzerali tak, že byť doma neviem, či nájdeme odvahu sa s nimi baviť, ale tu to bolo naozaj veľmi  príjemné stretnutie krajanov. Len škoda, že sme boli asi až moc prekvapení, keďže sme si ich zabudli vyfotiť...

Na trhu sa dala nájsť zelenina všetkého druhu a veľkosti...

Dokonca tu mali aj špecialitu špecialít – durian. Toto ovocie je veľmi známe vďaka svojej aróme, ktorá je tak výrazná, že v Malajzii je vo väčšine hotelov zakázané ho konzumovať a na obchodoch a hromadných dopravných prostriedkoch býva okrem obligátnych nálepiek s prečiarnutou zmrzlinou a hamburgerom aj ďalšia, upozorňujúca na zákaz vstupu s durianom. Jeho vôňa pripomína niečo veľm , veľmi pokazené a aj chuť je zvláštna... Hovorí sa, že toto ovocie buď nenávidíte, alebo úplne milujete... Tu sme strašne zaváhali, že sme si ho nekúpili na ochutnanie, veď dovolenka pomaly ešte ani nezačala a určite bude ešte milión príležitostí... To určite... Potom sme ho už nevideli nikde...

Oblasť Cameron Highlands je známa aj vďaka svojím jahodovým plantážam. Jahody sa tu dajú kúpiť takmer na každom kroku. Samozrejme, že sme neodolali, ale boli sme veľmi sklamaní, jahody chutili podobne, ako keď si ich kúpite v supermarkete na Slovensku v januári – teda nechutili nijako. Vyzerali krásne, ale chuť sa s tými našimi doma v záhrade nedala vôbec porovnávať.

Na túto časť našej cesty sme si rezervovali dva dni aj s presunmi, takže nás na druhý deň čakalo nielen objavovanie Cameron Highlands, ale v podvečerných hodinách aj presun do Kuala Lumpur, pretože ďalší deň ráno sme mali rezervovaný let na Borneo a mali sme sa pridať k našej skupine... Aj sa nám zdalo, že sme toho na jeden deň naplánovali až moc, ale Andrej tvrdil, že je to v pohode, že sa to stíha (to inak hovorí vždy a vždy mu to nakoniec vyjde).

Začali sme výstupom na Gunung Batu Brinchang, ktorý je s nadmorskou výškou 2031 m. n. m. najvyšším vrchom Highlands. Vrchol je dostupný buď autom, alebo turistickým chodníkom, vedúcim cez tropický prales. My sme si ako správni turisti samozrejme vybrali tú druhú alternatívu. Akurát nám nedošlo, že keď všade niekoľko dní leje ako z krhly, tak podmienky na výstup asi nebudú najlepšie...

Turistický chodník začínal veľmi blízko nášho hotela, prvá časť cesty viedla popri zeleninových plantážach...

... a popri príbytkoch miestnych farmárov...

Prechádzka dažďovým pralesom to bola pekná, zo začiatku aj chodník vyzeral v celku v pohode... Trochu vyššie, keď sme sa už skoro po členky zabárali do blata, to už taká pekná prechádzka nebola...

No ale zase sme videli náš prvý Nepenthes. na tejto ceste – Nepenthes sanguinea. Tento druh je najbežnejším vysokohorským druhom, pričom je rozšírený v celej polostrovnej Malajzii. Rastie terestricky na otvorených stanovištiach v nižších ako aj vyšších polohách, výnimočne môže rásť aj epifyticky.  V Cameron Highlands, ako aj v Bukit Fraser a Genting Highlands sa veľmi často vyskytuje na miestach pokrytých sekundárnou vegetáciou. Spodné aj vrchné pasce sú veľmi zaujímavé, dorastajú do dĺžky aj viac ako 30 cm a ich farba varíruje od svetlo zelenej až po skoro úplne čiernu.

Keď sme dorazili na vrchol kopca, vyzerali sme skoro ako po súboji v blate. Tu sa nachádza rádio a televízny prijímač, na ktorom je umiestnená rozhľadňa.

Ako sme tam tak stáli a pozorovali tropický prales takmer z vtáčej perspektívy, začali sme premýšľať, ako sa odtiaľto dostaneme na čajovníkové plantáže, ktoré sme ešte chceli navštíviť. Keď tu zrazu, kde sa vzali, tu sa vzali... Dvaja českí manželia okolo 50tky s autom J. Samozrejme natlačiť sa im do auta nebol vôbec žiadny problém a ešte boli takí milí, že nás najskôr zobrali na návštevu Mossy Forest Board Walk, kde si vypočuli od Andreja malú prednášku o vegetácii tropického pralesa a mäsožravých rastlinách, ktorá ich dokonca zaujala (teda aspoň sa tak tvárili) a následne nás odviezli až takmer k plantážam, aj keď tým smerom pôvodne ani nešli...

Mossy Forest Board Walk je vyvýšený náučný chodník postavený z dreva, ktorý  poskytuje aj tým pohodlnejším turistom veľmi príjemnú prechádzku vo vysokohorskom dažďovom pralese bez toho, aby sa museli predierať džungľou a skončiť po kolená v blate. Chodník sa nachádza zhruba 2 km od vrcholu Gunung Batu Brinchang.

Bolo to príjemné miesto. Na stromoch rástlo množstvo rôznych druhov epyfitických orchideí.

Ani zástupcovia fauny nezaostávali... Strongylium sp.

V Mossy Forest sme tiež videli Nepenthes macfarlanei. Tento druh je hojne rozšírený v polostrovnej Malajzii od Kelantanu po Selangor. Rastie terestricky alebo epifyticky  v nadmorskej výške 1000 – 2000 m. n. m.. Typickým habitatom je otvorená vegetácia obrastená machom vo vrcholových častiach horských oblastí. Spodné ako aj vrchné pasce môžu byť pomerne veľké a jasne sfarbené. Od iných vysokohorských druhov je odlíšiteľný peristómom, ktorý je výrazne zúbkovaný a spodnou stranou viečka, ktorá je pokrytá dlhými bielymi chlpmi.

No a posledným cieľom toho dňa boli už vyššie spomínané čajovníkové plantáže. Bez ich návštevy ako by ste v Cameron ani neboli.

My sme si ako väčšina turistov vybrali plantáž spoločnosti BOH, keďže je najväčšia a vraj aj najfotogenickejšia.

Táto spoločnosť bola založená v roku 1929 a je najväčším pestovateľom čajovníka v Malajzii. Pestuje ho na celkovej ploche 1200 ha. Ročne vyprodukuje okolo 4 mil. kg čierneho čaju, čo znamená denne 5,5 mil. šálok.

Táto produkcia predstavuje 70 % celkovej malajzijskej produkcie. Aby bola zabezpečená stála čerstvosť čajových lístkov, je v bezprostrednej blízkosti plantáží postavená aj baliareň.

V samom centre plantáží je vybudované moderné návštevnícke centrum, kde sa môžete okrem iného dozvedieť viac o histórii spoločnosti BOH, môžete sa tu najesť a ochutnať čajík, alebo samozrejme nakúpiť tisíc druhov rôznych „čajových“ suvenírov.

Ľudia, ktorí na plantážach pracujú tu aj žijú. V blízkosti návštevníckeho centra je pre nich vybudovaná infraštruktúra na bývanie.

 Pri potulkách po plantážach sme narazili aj na tento kávovoník (Coffea sp.).