Kinabalu National Park

Tak a  prichádzame do Mekky všetkých milovníkov krčiažnikov (Nepenthes) – Národný park Kinabalu. Naše putovanie po parku sme začali v mestečku Kundasang, ktoré je v širokom okolí známe svojim každodenným ovocno-zeleninovým trhom. Nájsť tu naozaj môžete rôzne potraviny, prevládajú také, o ktorých nemáte ani poňatia, čo by to vlastne mohlo byť... Trochu nás odrádzali obrovské množstvá potravinárskej fólie... Boli schopní zabaliť zvlášť každý jeden kus, no napriek tomu sme neodolali a ochutnali rôzne zvláštnosti ako dragonfruit, mangostan, snakefruit alebo rôzne druhy banánov a citrusov.

Národný park Kinabalu bol zriadený v roku 1964 a patrí k najstarším národným parkom v Malajzii. Je taktiež prvým Malajským chráneným územím zapísaným do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO (december 2000). Rozprestiera sa na území o rozlohe 754 km², ktoré obklopuje vrch Mount Kinabalu (Gunung Kinabalu), ktorý je zo svojou výškou 4095,2 m (Low´s Peak) najvyšším vrchom Bornea a zároveň celej juhovýchodnej Ázie. Národný park  sa nachádza 88 km od hlavného mesta štátu Sabah, Kota Kinabalu.

V tomto území je možné nájsť 4 klimatické zóny s obrovskou rozmanitosťou fauny a flóry, od nížinných dažďových lesov, cez horské dubové a ihličnaté lesy až po alpské lúky a spoločenstvá zakrpatených stromov vo vrcholovej časti Mount Kinabalu. Park má jednu z najväčších koncentrácií rastlinných druhov na Zemi.

Ak chcete vystúpiť na vrchol Mount Kinabalu, musíte si najať sprievodcu. Existujú dve miesta, kde môžete začať svoju cestu – Timpohon Gate a Mesilau Nature Resort. Obe turistické cesty (Summit Trail a Mesilau Trail) sa stretávajú v nadmorskej výške 2702 m. n. m v mieste nazývanom Layang Layang asi 2 km pred Laban Rata, čo je turistická ubytovňa, kde strávite noc pred ranným výstupom. Ak sa chcete vydať na vrchol Mount Kinabalu, treba si v dostatočnom predstihu zarezervovať nocľah v tejto ubytovni. Nám sa to ledva-ledva podarilo v polročnom predstihu.

V prvý deň nášho pobytu sme prešli celý Summit Trail až po spojenie s Mesilau Trail. Táto trasa je turistami častejšie využívaná, pretože je menej náročná ako už spomínaná Mesilau Trail. Cesta bola neustále do kopca, s množstvom umelo vytvorených schodov. Po ceste sme na ako prvé natrafili na drobné pasce Nepenthes tentaculata, ktorá nás prekvapila veľmi zaujímavými červenými pascami. 

Nepenthes tentaculata je pravdepodobne najbežnejším a najrozšírenejším vysokohorským krčiažnikom v Sarawaku. Rastie v lesoch na vrcholoch hôr a na horských hrebeňoch v nadmorskej výške nad 1000 m. n. m., ale je ho možné nájsť aj v nadmorskej výške okolo 700 m. n. m. na izolovaných vrcholoch ako napr. Gunung Santubong blízko Kuchingu. Rastliny vyrastajú z trsov rašelinníka, často sa rozmnožujú vegetatívne pomocou plazivých podzemných odnoží. Pasce sú malé a krehké, obyčajne nie väčšie ako 15 cm, svetlo zelenej až tmavo purpurovej farby. Výraznou črtou spodných pascí sú štetiny na vrchnej strane viečka, i keď rovnaké štetiny má aj jeho blízky príbuzný Nepenthes muluensis. N. tentaculata je rozšírený  na Borneu a Sulawesi.

Rhododendron stenophyllum naozaj veľmi nevyzerá ako rododendron ako ho poznáme my.

Nádherné stromové paprade...

V nadmorskej výške cca. 2650 m. n. m. sme mali možnosť sa po prvý krát  stretnúť s jedným z najkrajších a v kultúre najťažšie pestovaných druhov - Nepenthes villosa. Pasce boli obrovské, nádherne tvarované a ako býva zvykom u vysokohorských druhov aj veľmi pevné. Chien nás zobral na jednu odbočku z turistickej trasy, kde sme mali možnosť navštíviť krásnu lokalitu s množstvom rastlín tohto nádherného druhu. Naviac sa tu vyskytoval aj prirodzený kríženec Nepenthes villosa a Nepenthes rajah, teda Nepenthes x kinabaluensis. Rastliny boli obrovské a pri pomyslení ako pomaly rastú, koľko trvá, pokiaľ sa vytvorí jeden list s pascou na konci, si človek uvedomuje ako staré musia byť.   

Nepenthes villosa je tropický druh, ktorý je endemitom Mount Kinabalu a susediaceho Mount Tambuyukon. Rastie vo vyšších polohách ako ktorýkoľvek iný Nepenthes na Borneu, v nadmorskej výške aj 3200 m. n. m na ultramafických pôdach. Je charakteristický veľkým peristómom, na základe ktorého ho možno rozlíšiť od jeho blízkych príbuzných Nepenthes edwardsiana a Nepenthes macrophylla. Tento druh popísal v roku 1852 Joseph Dalton Hooker.

Spodné a vrchné pasce sú veľmi podobné, môžu byť až 25 cm dlhé a 9 cm široké. Obústie má cylindrický tvar a je široké až 20 mm. Nachádzajú sa na ňom veľmi dobre vyvinuté zuby. Viečko je srdcovitého tvaru, má špicatý vrchol a na jeho báze sa nachádza nerozvetvená ostroha. Všetky časti rastliny sú pokryté hustými dlhými hnedými chlpmi. 

ň

Nepenthes x kinabaluensis je prirodzeným hybridom Nepenthes villosa a Nepenthes rajah. Prvý krát bol nájdený v roku 1910 v blízkosti Kambarangoh na Mount Kinabalu a v roku 1914 ho ako “Nepenthes sp.” popísal John Muirhead Macfarlane. Aj keď Macfarlane oficiálne rastlinu nepomenoval, na základe všetkých morfologických detailov predpokladal, že sa jedná o hybrid vyššie uvedených druhov. Ako Nepenthes x kinabaluensis bol popísaný až v roku 1976.

Tento hybrid je možné nájsť iba na Mount Kinabalu a Mount Tambuyukon, kde rastú aj oba jeho rodičovské druhy, v nadmorskej výške 2420 až 3030 m. n. m.. Rastie na otvorených priestranstvách v dažďovom lese. Sfarbenie pascí varíruje od žltej až po purpurovú, vrchné pasce tvorí ochotnejšie ako jeho rodičia. Spodné aj vrchné pasce môžu byť pomerne veľké, ale nedajú sa samozrejme porovnávať s pascami Nepenthes rajah.

Žaba, ktorá nevie skákať - Pelophryne misera

Rhododendron lowii

Summit Trail je veľmi pekný a dobre udržiavaný chodník. Snáď jediným negatívom sú pomerne veľké počty turistov presúvajúcich sa hore dole, takže nejaké pozorovanie živočíchov bohužiaľ nehrozí...

Utricularia striatula je malá mäsožravá rastlina, 5 – 10 cm vysoká, rastie na vlhkých skalách a kmeňoch stromov. Listy vyrastajú z ružice, sú okrúhle, veľkosti okolo 3 mm. Kvety rastú na vzpriamených tenkých stonkách dlhých 3 - 10 cm. Napriek jej  rozšíreniu od tropickej Afriky až po Novú Guineu, v kultúre je veľmi zriedkavá. Vyskytuje sa v horských podmienkach, čo robí jej pestovanie náročnejšie.  

Lokalita výskytu Utricularia striatula

Stromové paprade vo voľnej prírode sú naozaj zážitok.

Ďalší deň bol posledným dňom oficiálneho Chienovho programu. Pred tým ako sme sa so skupinou rozlúčili, presunuli sme sa do Mesilau Valley, kde sme navštívili výskumnú lokalitu najväčšieho z najväčších... Nepenthes rajah. Prístup na lokalitu je strážený a oplotený a je možné vstúpiť jedine s oficiálnym sprievodcom NP Mount Kinabalu. Vstupuje sa cez zavesený mostík ponad rieku. Hneď na začiatku sme viedeli exempláre  N. burbidgiae. Nie sú tu pôvodné, ako nám vysvetlil sprievodca, boli sem pred pár rokmi posadené jeho kolegom, ktorý ich takto zachránil pred zánikom vplyvom budovania neďalekého nového golfového ihriska. Na lokalite sme stretli študentku autora najznámejších kníh o krčiažnikoch, Charlesa Clarka. Podieľa sa na rozsiahlom výskume mutualizmu medzi N. rajah a horskými veveričkami žijúcimi v tejto oblasti – Nepenthes rajah láka veveričky na nektár, ktorý je vylučovaný na vnútornej strane viečka a počas kŕmenia veverička často “vypustí” do pasce svoje exkrementy, ktoré rastlina ďalej spracuje. Tento jav je známy ešte pri dvoch druhoch Nepenthes lowii a Nepenthes macrophylla.

Nepenthes rajah je ohrozeným druhom, ktorý je endemitom Mount Kinabalu a Mount Tambuyukon v Sabahu. Vyskytuje sa v nadmorských výškach od 1500 do 2650 m. n. m. a je preto považovaný za vysokohorský alebo subalpínsky druh. Objavil ho v roku 1858 Hugh Low na Mount Kinabalu a ďalší rok ho popísal Joseph Dalton Hooker, ktorý ho pomenoval po Jamesovi Brookovi, prvom bielom radžovi Sarawaku.

Je známy hlavne pre svoje obrovské pasce, ktoré môžu dorásť do výšky až 35 cm a šírky 18 cm. V ich vnútri sa môže nachádzať až 3,5 l tekutiny. Sú zdokumentované nálezy, kedy táto rastlina ulovila stavovce (napr. žaby, jašterice a pod.), a dokonca aj malé druhy cicavcov, ako napr. myši, či potkany. Druhým druhom, u ktorého bolo taktiež zdokumentované ulovenie cicavcov je Nepenthes rafflesiana. V pascách však na druhej strane žijú symbioticky organizmy, ktoré by neboli schopné žiť nikde inde iba tu (dva druhy moskytov – Culex rajah, Toxorhynchites rajah). Spodné pasce sú veľmi veľké vajcovitého tvaru, sú pravdepodobne najväčšími v rámci celého rodu. Sú bohato sfarbené od červenej až purpurovej farby na vonkajšej strane až po svetlo zelenú až zelenú na vnútornej strane. Vrchné pasce sú oveľa menšie, lievikovitého tvaru a obyčajne sú oveľa menej sfarbené ako spodné pasce. Ďalším veľmi významným znakom tohto druhu je obrovské viečko, najväčšie v rámci celého rodu. Má oválny tvar a má výrazný pás, tiahnuci sa jeho stredom. 

Nepenthes rajah a vrchol Mount Kinabalu...

Batocera parryi

Chien Lee

Nepenthes burbidgeae sa podobne ako niektoré predchádzajúce druhy vyskytuje iba na Mount Kinabalu a Mount Tambuyukon v Sabahu. Rastie v nadmorskej výške 1200 – 1800 m. n. m., niektoré zdroje uvádzajú vrchný limit výskytu až 2250 m. n. m. Objavil ho v roku 1858 Hugh Low a je pravdepodobne najvzácnejším druhom Mount Kinabalu.

Tento druh rastie hlavne v horskom dažďovom lese a keďže je „zdatný“ v lezení, jeho stonka sa upína na stromoch a kroch a môže dorastať do dĺžky aj okolo 15 m. Spodné pasce majú okrúhly alebo kónický tvar, sú pomerne veľké, môžu byť až 25 cm dlhé a 10 cm široké. Majú veľmi dobre vyvinutý peristóm, široký aj viac ako 3 cm. Viečko je oválne, na spodnej strane nesie hákovitý výrastok. Sfarbenie je svetlozelené s červenými až purpurovými nepravidelnými drobnými škvrnami. Vrchné pasce sú veľmi podobné tým spodným, sú však menšie, dorastajú do dĺžky iba 13 cm a šírky 7 cm. Väčšina rastliny je pokrytá riedkymi krátkymi chlpmi.

Jediná kvitnúca "papuča" na našom putovaní, aj to trochu ohryzená - Paphiopedilum hookerae

Tak a tu sme sa so skupinou rozlúčili. My sme sa rozhodli, že keď už sme leteli cez pol sveta, tak si pobyt ešte trochu predĺžime a vystúpime až na vrchol Mount Kinabalu. Takže sme na ďalší deň ráno vyrazili smerom hore po menej využívanom chodníku Mesilau Trail.

Aj keď Mesilau Trail nie je oveľa dlhšia ako jednoduchšia Summit Trail, je však náročnejšia, keďže sa tu pravidelne striedajú stúpania a klesania a prevýšenie preto neabsolvujete iba raz. Je to však krásna trasa ako stvorená hlavne pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť masívnym presunom turistov a chcú si vychutnať skoro panenskú prírodu. Naša púť viedla až do Laban Rata, kde sme prespali pred skorým ranným výstupom.

Coelogyne sp.

Mesilau Trail je plný nádherných miest, vodopádov, vyhliadok a podobne... ani nevadilo, že skoro celý čas lialo ako z krhly...

Nepenthes tentaculata

Prichádzame do vrchnej časti horského dažďového pralesa... pršať síce prestalo, ale pre zmenu bola taká hmla, že bolo vidieť fakt iba na krok.

Laban Rata – turistická ubytovňa, kde sa trávi noc pred výstupom. Nevedie sem žiadna iná cesta, ako už spomínané chodníky a všetko sa sem nosí na chrbtoch... Pri pohľade na miestnych maličkých horských nosičov by si tí naši tatranskí pripadali ako obri... ale ratanové popruhy mali vždy naložené celkom kvalitne...

Jedáleň Laban Rata... Ak chcete vystúpiť na Mount Kinabalu, musíte si objednať výstup s plnou penziou, čo nie je zrovna lacný špás... Ale až hore oceníte, že ste nič nemuseli niesť a aj tak sa môžete najesť do prasknutia, švédske stoly sú vždy plné... teda ak práve netrpíte zažívacími problémami, ako sa to stalo niektorým z nás...

Pohľad dolu z Laban Rata... Počasie tam bolo už celkom chladné, veď sme boli vo výške okolo 3 300 m. n. m.

Tak a o pol tretej ráno sa vyráža na vrchol. Vraj kvôli východu slnka... Prozaickejší dôvod je, že hora je skoro stále skrytá v hmle a skoro ráno je najvyššia pravdepodobnosť, že bude obloha čistá... Ďalších dvoch účastníkov zájazdu si treba na tejto fotke primyslieť, nakoľko nás skolili zdravotné problémy a na vrchol vystúpil iba A.P.

Naše putovanie sa končí v Kuala Lumpur, kde sme strávili posledný deň pred odletom domov. Tu sme sa presvedčili, že malajské mestá nemajú až tak čo ponúknuť, ako miestna príroda. No ale Petronas Towers sme si samozrejme nemohli nechať ujsť...

Posledný Nepenthes na našej ceste...

Sultan Abdul Samad Building – Táto budova je  bezpochyby najkrajšou budovou na námestí Merdeka. Bola postavená v roku 1897. Jej prevažne maurský vzhľad vhodne reflektuje kultúrne pozadie Malajzie. Súčasťou budovy je aj 41 metrová hodinová veža, prezývaná „Big Ben“. V minulosti tu okrem iného bolo aj sídlo súdnej moci, až pokým nebola táto presťahovaná do mesta Putrajaya.

Staré koloniálne budovy sa striedajú s modernou architektúrou a vzniká z toho pomerne nesúrodý guláš...

Čínska štvrť a fast food po ázijsky... radšej nevedieť, čo všetko je na tých paličkách nastoknuté. 

Posledné malajské foto – biznis centrum... a my odchádzame domov plní úžasných zážitkov...