Lokalita „Niekde pri ceste 3“, Mulu National Park

Lietadlom sme sa presunuli z Kuchingu do mesta Miri a odtiaľ ďalším lietadlom do Národného parku Mulu. Počas letu sme v priamom prenose mohli vidieť, čo vlastne v praxi znamená devastácia dažďových pralesov. Malajzia je jedným z popredných svetových pestovateľov palmy olejnej, ktorá je pestovaná na stále väčšej a väčšej rozlohe... Naši spoluputujúci nám z lietadla ukazovali oblasti, kde pri ich poslednej návšteve Malajzie pred dvomi rokmi bol ešte nedotknutý les. Dnes sa tam nachádza mesačná krajina, ktorú zanedlho premenia na stovky kilometrov dlhé plantáže. Dopyt po produktoch z palmy olejnej, najmä palmovom oleji, vzrastá v posledných rokoch najmä nástupom biopalív, ktoré sú často prezentované ako zelená alternatíva voči ropným látkam, no realita je dosť krutá a priama devastácia lesov, či následné nepriame následky prevýšia zdanlivo pozitívny efekt biopalív. 

Lokalita „Niekde pri ceste 3“

V Miri sme si taxíkmi odbehli za mesto na lokalitu z krycím názvom „Niekde pri ceste 3“. Tu sme mohli vidieť ďalšie druhy. Prvým z nich bol Nepenthes bicalcarata, endemit Bornea primárne rastúci v lesoch „peatswamp“, ale je ho možné nájsť aj na okrajoch kerangas a niektorých sekundárnych lesných typov. V Sarawaku rastie po celej krajine všade tam, kde sa nachádzajú vhodné podmienky, najviac však v severnej časti štátu. Obrovské stonky, ktoré môžu mať hrúbku až 4 cm, sú jednými z najväčších v rámci celého rodu a sú schopné sa šplhať až do výšok viac ako 10 m. Krásne hnedé alebo zelené pasce dorastajú do výšky až 25 cm a sú veľmi ľahko identifikovateľné podľa páru ostrých ostňov pod viečkom. Tieto ostne sú vlastne zväčšené nektárové žľazy (jedny z najväčších v rastlinnej ríši), ktoré produkujú výdatné množstvá nektáru, ktorý sa akumuluje na ich špičke. Nektárom sa kŕmia viaceré druhy mravcov a iného hmyzu, niektoré z nich sa stávajú korisťou. Pasce tohto druhu však slúžia aj ako „domov“ pre pozoruhodný druh mravcov - Camponotus schmitzi, ktorého zástupcovia si vytvárajú úkryt v úponkoch pascí a za potravou schádzajú do ich vnútra, kde plávajú v tekutine, ktorá tvorí ich obsah a vyhľadávajú väčšie kusy koristi, ktoré vyťahujú z pascí von a následne konzumujú. 

Nepenthes mirabilis var. echinostomata. Pôvodne bol opísaný ako Nepenthes echinostomata, až kým sa vedci nedohodli, že je to vlastne Nepenthes mirabilis. Je veľmi ľahko rozpoznateľný podľa širokého ostnatého obústia. Našli sme niekoľko pekne vyvinutých spodných pascí s výrazne červeným obustím.   

Zaujímavosťou tejto lokality bolo, že na pomerne malom priestore tu rástlo viacero druhov krčiažnikov. Lokalita vznikla sekundárne pri budovaní cesty, kedy pri robení záseku vznikol cca. 40 metrov vysoký svah. Svah následne obsadili tzv. pionierske rastliny, ako aj krčiažniky. Rastliny rástli na veľmi exponovanom a teplom stanovišti s priamym slnkom a v substráte, ktorý sa javil, že nemá v sebe ani trochu organických častí. Na obrázku kríženec N. mirabilis var. echinostomata x N. rafflesiana. 

Mulu National Park

Tak a práve sme pristáli v Národnom parku Mulu, ktorý má vlastné malé letisko, nachádzajúce sa asi 15 minút od Park Headquarters. Premávajú sem denne pravidelné letecké linky z Miri.

Národný park Mulu je pomenovaný podľa druhého najvyššieho vrchu v Sarawaku - Gunung Mulu a od novembra 2000 je lokalitou svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Obdivovať tu môžete fantastické krasové formácie ako sú obrovské jaskyne, rozsiahle podzemné systémy, skalné vrcholy – Pinnacles, útesy a rokliny, to všetko v prostredí horského rovníkového dažďového pralesa.

V parku žije napr. 8 druhov zobákorožcov, vrátane Buceros rhinoceros (zobákorožec veľký), ktorý je vyobrazený aj na štátnom znaku Sarawaku. Ďalej tu bolo zistených sedem druhov netopierov. Zo zástupcov cicavcov je potrebné spomenúť Sus barbatus, Tarsius bancanus, Macaca fascicularis (Makak dlhochvostý), gibony, veveričky. V Mulu bol identifikovaný aj malý Helarctos malayanus (Medveď malajský), ktorý je jediným medveďom žijúcim v juhovýchodnej Ázii. V národnom parku rastie veľké množstvo rastlinných druhov, za zmienku stojí najmä 170 druhov orchideí a 10 druhov mäsožravých rastlín.

V národnom parku Mulu začali naše veľmi obľúbene „Nightwalks“ – v praxi to znamená večer po zotmení čelovka na hlavu, foťáky a kamery pripraviť a v zástupe potichu nasledovať sprievodcu. Bola to naozaj zábava, sprievodca Chien vždy presne vedel, kam sa pozerať, ktorý list nadvihnúť, kam baterkou zasvietiť, aby sme videli čo najviac zástupcov živočíšnej ríše... Väčšina z nich naozaj stála zato... na obrázku Pycanum sp.. 

Počas celej „expedície“ sme mali možnosť vidieť aj pomerne hojné množstvo druhov obojživelníkov. Na obrázku Hylarana glandulosa.

... a maličká žabka, ktorej meno sme sa nedozvedeli.

No aj zástupcov plazov... Na obrázku Lepturophis borneensis.

Taktiež pár takých čo sa tvária ako list a pritom list nie sú... na obrázku zástupca čeľade Tettigoniidae.

No a pár takých čo sa tvária ako konár a tiež konár nie sú... Haaniella echinata.

Aj pár milých zvieratiek, ako stvorených pre ľudí trpiacich arachnofóbiou... Heteropoda boiei 

Druhý deň nášho pobytu sme hneď ráno pri Headquarters nasadli do člnov a proti prúdu rieky Melinau sme sa plavili k výstupnému miestu, odkiaľ potom pokračuje ďalších niekoľko km chodník cez nížinný dažďový les až ku Camp 5, ktorý bol v tento deň našim cieľom a kde sme plánovali stráviť ďalšie dve noci. 

Prvou zastávkou pri plavbe po rieke Melinau býva spravidla Batu Bungan Longhouse, v ktorom žijú pôvodní obyvatelia, ešte donedávna žijúci kočovným spôsobom života.

V súčasnosti v Malajzii prevláda tendencia vytvárať takýmto kmeňom trvalé osídlenie na jednom mieste, na čo sú ročne zo štátneho rozpočtu vynakladané nemalé peniaze. Batu Bungan je jedným z príkladov tejto vládnej politiky.

Každé ráno sa tu koná malý trh, počas ktorého miestni obyvatelia (Penani) predávajú ručne zhotovené výrobky a suveníry turistom, pričom celý zisk ide priamo výrobcom bez zbytočných sprostredkovateľov. Nájsť sa tu dajú naozaj unikátne kúsky, ako napríklad píšťalky, na ktorých sa hrá nosom, rohože a tašky pripomínajúce predchádzajúci nomádsky spôsob života miestnych obyvateľov.

Staršia obyvateľka a kamarátka nášho sprievodcu nám zahrala nosom na píšťalku. Zaujímavé boli hlavne jej uši, u mladších žien sú už ušné laloky, natiahnuté od ozdôb zvláštnych tvarov, čoraz zriedkavejšie.

Ďalšou zastávkou na ceste proti prúdu rieky sú nádherné jaskyne. Prvou z nich je Veterná jaskyňa (The Cave of the Winds), ktorú sme navštívili. Po vstupe do nej pocítite chladné prúdenie vzduchu, odkiaľ pochádza aj jej názov. Je jednou z najkrajších jaskýň v Mulu, stalaktity visia zo stropu, stalagmity trčia zo zeme vo všetkých možných veľkostiach a farbách. Jeden z vchodov do jaskyne bol pred 3000 – 1500 rokmi používaný ako miesto posledného odpočinku mŕtvych.

Druhou jaskyňou vzdialenou len niekoľko stoviek metrov od Veternej jaskyne je Jaskyňa čistej vody (Clearwater Cave). Po absolvovaní asi 200 schodov sa dostanete k „Lady´s Cave“. V jaskyni sa nachádzajú nádherné kvapľové formácie. Ďalej vo vnútri sa nachádza podzemné koryto rieky Clearwater, ktoré je asi 30 m vysoké a 30 m široké. Táto jaskyňa má nesmierne rozsiahly systém chodieb, ktorý je najdlhším v juhovýchodnej Ázii.

Do jej vnútra e sme sa pre nedostatok času bohužiaľ nedostali, stihli sme sa akurát okúpať v blízkosti jej vchodu.

Tak a po opustení člnov začína tá pravá prechádzka v tropickom pralese. Ku Camp 5 vedie značkovaný chodník - v národných parkoch v Malajzii majú turistické chodníky aj značenie, ktoré vždy po jednom kilometri označuje, koľko vám ich zostáva ešte do cieľa. A to niekedy dokáže byť dosť frustrujúce...  Tento most vyzeral presne ako z nejakého dobrodružného filmu  o Indiana Jonesovi... a aj sa tak hýbal...

Pijeme vodu z bambusových kmeňov... Ďalšia výhoda, keď s vami ide miestny sprievodca... Vidieť, počuť a aj ochutnať môžete veci, o ktorých ste doteraz ani nechyrovali...

Prechádzka po lese to bola naozaj pekná...

V tej diere bol niekedy strom. Fikusy takýmto spôsobom postupne obrastajú stromy a šplhajú sa po ich kmeňoch za svetlom. Postupne obrastú celý kmeň a doslova strom uškrtia. Ten neskôr odumrie a žiť ostane iba fikus.

Mohutná krása stromov...

Jeden zo zástupcov „svetielkujúcich“ - Fulgora basinigra. 

Camp 5 je veľmi príjemným miestom ukrytým medzi horami, kde sa naozaj inak ako po vlastných nedostanete. Spí sa v niekoľkých miestnostiach na vyvýšených pričniach. Je tu dokonca aj niečo ako minireštaurácia, večer dokonca elektrina...

Celkovú príjemnú atmosféru dotvára rieka tečúca hneď pri kempe, v ktorej hneď po príchode končia asi všetci návštevníci... Rovnako aj my...

Pomaly sme si už zvykli, že orchidei rastú v Malajzii naozaj takmer všade... Dokonca na konštrukcii mosta.

Na rad prichádza ďalší „Nightwalk“. A hneď ako prvá krásna zástupkyňa čeľade Heteronemiidae.

Gekony sú v Malajzii tiež veľmi hojné. Niekedy sa s tými bežnejšími dokonca delíte aj o hotelovú izbu. Na obrázku Cyrtodactylus pubisculus.

A ďalšie žaby... Limnonectes malesianaus.

Skoro ako naša rosnička...

Uprostred lesa sme zrazu dostali pokyn vypnúť akékoľvek svetlá (baterky, foťáky, kamery)... Keď si oči zvykli na tmu všade dookola sme mohli visieť malé svietiace huby. Fotka s bleskom a bez neho...

Tak a je tu vrchol nášho pobytu v Mulu - The Pinnacles. Nachádzajú sa na vrchu Gunung Api, v nadmorskej výške 1175 m. n. m. a je ich určite možné považovať za jeden z najúžasnejších prírodných útvarov na svete.

Chodník vedie cez primárny a sekundárny nížinný dažďový prales. Na začiatku chodníka rastú veľké trsy bambusu a pionierske dreviny na predtým obhospodarovanej pôde. Ďalej sa rozprestiera primárny les.

Gonocephalus bornensis, ktorý nás vítal na chodníku.

Prvá mäsožravka cestou na Pinnacles - Utricularia striatula, ktorá rastie na vlhkých skalách a kmeňoch stromov. Listy vyrastajú z ružice, sú okrúhle, veľkosti okolo 3 mm. Kvety rastú na vzpriamených tenkých stonkách dlhých 3 - 10 cm. Je veľmi hojne rozšírená od tropickej Afriky až po Novú Guineu, no v kultúre je zatiaľ stále zriedkavá.

Posledných 300 m je potrebné „prešplhať“ vápencové skaly, pričom chodník sú vlastne hliníkové rebríky a laná uchytené na takmer kolmých stenách. Človek tu začne intenzívne rozmýšľať nad istením...

Pred touto časťou je tabuľa s upozornením, že ak sa k tomuto miestu dostanete neskôr ako o 11:00 hod., nesmiete ďalej pokračovať v ceste, lebo by ste sa nemuseli stihnúť vrátiť.

Tak a sme konečne tu... Trasa na Pinnacles má síce dĺžku iba 2,4 km, je však veľmi často podceňovaná a vyžaduje naozaj dobrú kondíciu. Hlavne zostup dolu môže byť veľmi nebezpečný, napríklad počas dažďa, čo sa v konečnom dôsledku nakoniec stalo aj nám.

Primárny dažďový prales v okolí Pinnacles.

Tak a to sú oni – The Pinnacles. V jasnom počasí vytŕčajú ako obrovské nože nad koruny okolitých stromov, v daždi sa ich svetlo sivá farba na náveternej strane mení na tmavo sivú, na záveternej však ostáva biela. Jednotlivé skalné útvary sú až 40 metrov vysoké.

Do ich bezprostrednej blízkosti nie je možné sa dostať, pozorujú a fotia sa z protiľahlého svahu, kde sa nachádza aj piknikové miesto... tu sme si pochutili na zabalených zásobách...

No a za obedom sme sa tu trochu porozhliadli. Nepenthes faizaliana je nádherný druh, ktorý je endemitom vápencových formácií Národného parku Mulu a jeho okolia. Obvykle sa vyskytuje v horskom pralese vo výške nad 1000 m. n. m., je schopný rásť terestricky aj epifyticky, ale dá sa nájsť aj na otvorených exponovaných vrcholoch hrebeňov v nadmorskej výške iba 400 m. n. m.. Elegantné vzdušné pasce môžu dosahovať dĺžku až 30 cm a majú žlto-oranžovú farbu s tmavo červenými, alebo čiernymi škvrnami. Rastliny produkujú menej spodných pascí, ktoré sú trochu menšie ako vrchné, ale sú bohatšie sfarbené. 

Nepenthes tentaculata je pravdepodobne najbežnejším a najrozšírenejším vysokohorským krčiažnikom v Sarawaku. Rastie v lesoch na vrcholoch hôr a na horských hrebeňoch  v nadmorskej výške nad 1000 m. n. m., ale je ho možné nájsť aj v nadmorskej výške okolo 700 m. n. m. na izolovaných vrcholoch ako napr. Gunung Santubong blízko Kuchingu. Rastliny vyrastajú z trsov rašelinníka, často sa rozmnožujú vegetatívne pomocou plazivých podzemných odnoží. Pasce sú malé a krehké, obyčajne nie väčšie ako 15 cm, svetlo zelenej až tmavo purpurovej farby. Výraznou črtou spodných pascí sú štetiny na vrchnej strane viečka, i keď rovnaké štetiny má aj jeho blízky príbuzný Nepenthes muluensis. Rozšírený je na Borneu a Sulawesi.

V lese rástli celé koberce nádherných begónií. To, čím sa naše mamičky a staré mamy pýšia doma v črepníkoch, tam rastie vo voľnej prírode takmer všade...

Na spiatočnej ceste to bolo celkom akčné, prišla búrka a začalo liať ako z krhly... To malo za následok, že vyššie spomínané rebríky boli dosť klzké a dolu sa šlo naozaj zle... V lese bolo skoro tma a väčšine skupiny dokonca aj došla voda... Ale nakoniec všetko dobre dopadlo aj keď pre tých posledných sa Chien musel vrátiť do lesa aj so zásobami vody na vzkriesenie...

Ďalšia nočná prechádzka... A ďalší bohatý život... Gekony na všetky spôsoby....

Megophrys nasuta - žaba, čo sa tiež tvári ako list, aj keď list nie je...

A ďalšie "jašteričky" úctyhodných rozmerov...

Posledný deň nás čakala cesta späť do Park Headquarters. Ráno sme si však ešte urobili malú prechádzku po tzv. Head Hunetrs Trail. Dnes je to turistický chodník, kedysi túto cestu však hojne využívali tzv. lovci lebiek. V blízkosti chodníka sme si mohli pozrieť Nepenthes ampullaria. Charakteristické pasce tohto druhu sú častou a typickou črtou v parkoch v Sarawaku a tento druh je tu pravdepodobne jedným z „najviditeľnejších“ z krčiažnikov. Je nezvyčajný hlavne v tom, že rastliny produkujú väčšinou iba spodné pasce. Na rozdiel od iných krčiažnikov viečko rastie smerom von a umožňuje tak napĺňanie pasce dažďovou vodou. Farba rastliny je obyčajne čisto zelená, alebo s rôznym množstvom purpurových škvŕn, ale niektoré rastliny môžu byť aj úplne červené. Rastlinu môžete v Sarawaku nájsť na tienistých lokalitách v nadmorskej výške nad 600 m. Súčasný výskum poukazuje nato, že rastliny si zabezpečujú výživu skôr zo zvyškov opadaných listov ako z hmyzu a obsah pascí je tvorený viac rastlinným opadom ako živočíšnou zložkou. Druh je možné vidieť okrem Bornea aj na Sumatre, v Thajsku, Singapure, polostrovnej Malajzii a Novej Guinei.

A aj Nepenthes bicalcarata.

Po návrate do Headquarters sme toho ešte stále nemali dosť a šli sme si pozrieť ďalšie dve jaskyne.

Lang´s Cave bola pomenovaná na počesť miestneho strážcu, ktorý ju po prvý krát ukázal vedcom, ktorí sa tu v rokoch 1977 – 1978 zúčastnili na expedícii. Je to nádherná jaskyňa, ktorú treba určite vidieť. Nachádza sa v nej úžasný súbor stalagmitov, stalaktitov a heliktitov (štíhle formácie hlavne z uhličitanu vápenatého, ktoré sa krútia a vetvia všetkými smermi na podlahe, stenách a strope). Keďže jaskyňa je pomerne malá, tieto útvary je možné vidieť v bezprostrednej blízkosti. 

No a samozrejme Deer Cave. Nachádza sa asi 3 km od Park Headquarters, počas cesty k nej si môžete vychutnať čaro dažďového pralesa a všetkých jeho autentických zvukov. Jelenia jaskyňa má jeden z najväčších jaskynných vchodov na svete. Je dlhý okolo 2 km a prechádza cez 460 m vysoký vápencový kopec. Na vápencových skalách pri vchode do jaskyne rastie ďalší veľmi vzácny druh krčiažnika, Nepenthes campanulata, ktorý je jedným z najtajomnejších druhov Bornea. Tento drobný druh bol v roku 1957 nájdený iba na jednej lokalite na východnom Kalimantane. Keď tento región v roku 1983 zdevastoval požiar, bol mnohými vedcami považovaný za vyhynutý, až kým nebol nedávno znova nájdený v Sarawaku. Rastie často aj niekoľko stoviek metrov nad zemou. Na rozdiel od ostatných druhov vytvára iba ružicu a nikdy sa nešplhá do výšky. Rastliny sa rozširujú postrannými podzemnými šľahúňmi a môžu tvoriť rozsiahle trsy. Malé žltkasté pasce sú len zriedka väčšie ako 5 cm. Majú tvar obráteného zvona a majú iba veľmi tenký peristóm, na ktorom sa nachádzajú maličké zúbky. Odfotiť sa nám ho bohužiaľ pre veľkú vzdialenosť nepodarilo.

 Hneď, ako vstúpite do Jelenej jaskyne, sa pred Vami otvorí obrovská sieň vysoká 120 a široká 175 m. Obrovský vstup umožňuje prístup dostatku denného svetla a tak si celú túto ohromnosť môžete náležite vychutnať. 

Na konci v zadnej časti siene chodník prechádza tmavou časťou pomedzi padnuté skaly, ale za okamih sa ocitnete opäť v ďalšej obrovskej sieni, do ktorej sa dostáva denné svetlo zo severného vchodu a z „Rajskej záhrady“ hneď za ním. Prítok rieky Melinau Paku vstupuje do jaskyne zo severu a po asi 300 m sa stráca v skrytej chodbe. Znovu sa vynára za južným vchodom. 

V jaskyni žije veľmi početná populácia netopierov rodu Tadarida. Guáno je v jaskyni takmer všade a aróma je naozaj veľmi silná...

Pri pohľade smerom von z jaskyne môžete vidieť skalný profil Abrahama Lincolna...

Z observatória netopierov umiestneného blízko jaskyne sa naskytá jeden z najzaujímavejších prírodných divov, ktorý je možné vidieť skoro každý deň, keď neprší. Neskoro popoludní medzi 16:30 – 18:30 stovky tisíc netopierov druhu Tadarida plicata vylietavajú z jaskyne za potravou v dlhých špirálovitých pásoch. Lovia hmyz v okolitých lesoch a odhaduje sa, že za noc každý jedinec uloví okolo 5 g koristi. Ak je dobré počasie, z jaskyne vyletí 1,8 milióna netopierov, čo znamená že celá kolónia by mohla zjesť okolo 9 ton hmyzu.

Večer sme na spiatočnej ceste stretli aj zástupcu rodu Hestiasula. 

Táto chlpatá guľa je vtáčik spiaci na konári... Druh identifikovaný nebol – nechceli sme ho budiť. Na spánok si schválne vybral tenký konár, aby sa tento pod váhou blížiaceho sa predátora (hlavne hady) začal ohýbať a vtáčik stihol uletieť. 

Článkonožce majú na Borneu naozaj úctyhodné rozmery... čelaď Tettigoniidae. 

Tento bol naozaj rozkošný, taký pekne chlpatý a mal červené oči... čeľaď Sparassidae.

Zaujímavý slimák...

Naše ubytovanie v Mulu park Headquarters... 

Odchádzame z Mulu... Rozlúčiť sa s nami prišiel aj náš sprievodca po parku Veno.... a poslúžil aj ako taxík na letisko...